V treťom vydaní môjho kameramanského denníku (mal by sa asi skôr volať občasník :D) som sa rozhodol písať tak všeobecnejšie o obrazovej koncepcii a niektorých aspektoch točenia prvého celovečerného filmu, na ktorom som mal možnosť pracovať ako hlavný kameraman - Láska hory prenáša.
Na úvod si môžete pozrieť ukážku:
V studený februárový deň roku 2020 mi nečakane zavolala producentka Radka Babincová a režisér Jakub Machala, s ktorým som predtým natočil niekoľko reklám a opýtali sa ma, či by som mal záujem s nimi natočiť celovečerný film. Scenár filmu Láska hory prenáša (vtedy mal ešte pracovný názov Hotel), ktorý mi poslali, sa mi páčil, bol vtipne napísaný a dobre sa čítal. Povedal som im, že určite veľmi rád! Nechcel som sa však príliš tešiť dopredu, lebo pri natáčaní nikdy nie je nič isté, tak som vedel, že sa to môže kedykoľvek posunúť, presunúť na neurčito alebo aj zrušiť. Ale našťastie producentky a producenti z Bright Sight Pictures a Darq Studio úspešne získali peniaze na rozbehnutie natáčania, čo bolo super.
Film Láska hory prenáša sa odohráva počas svadobného dňa nevesty Alex, ktorej sa jej veľký deň rúca priamo pred očami. Jej neurotická matka kontroluje každý jej krok, paranoidný otčim odhaľuje zločin, ktorý sa nestal a jej biologický otec, bohémsky majiteľ tatranského hotela, v ktorom sa svadba odohráva, je zodpovedný za nezvestného ženícha. Chaos v horskom hoteli využíva sympatický inštruktor lyžovania, ktorý sa za pomoci hotelovej hostky Kláry púšťa do dobrodružnej prípravy toho najkrajšieho rande.
Fáza predprodukcie
Celá predprodukcia odštartovala v novembri 2020 a natáčanie sa malo začať už vo februári/marci 2021, takže sme museli čo najskôr začať s prípravou. Naša hlavná lokácia - Hotel Hubert - bola už vopred vybraná, takže som si pred samotnými obhliadkami len pozeral fotografie, ktoré som našiel na internete a dúfal, že budeme mať možnosť si hotel prispôsobiť našim potrebám.
Po prvých obhliadkach v hoteli duchov (keďže zúrila pandémia) som si vydýchol, vedeli sme si s režisérom Kubom predstaviť, že to tam natočíme. Vedeli sme, že sa tam budeme pred natáčaním viac krát vracať, aby sme si všetko poriadne nachystali.
Obrazová koncepcia
Po prvých obhliadkach sme sa pustili do príprav technického scenáru a obrazovej koncepcie. Niekoľkokrát do týždňa sme mali online cally a písali podrobný techničák a vymýšľali konkrétne zábery aj technickú realizáciu jednotlivých scén a konkrétnych záberov.
S režisérom sme sa zhodli, že by sme chceli, aby bol film štylizovaný najmä pomocou stredových kompozícií, zväčša statický, bol pohybovo uhladený a nepoužíval kameru z ruky. Akcenty mali byť vo forme jázd, prípadne švenkov, prechodov cez steny a opakujúcich sa kompozícií. Povedali sme si, že chceme veľa vecí vyrozprávať v celkoch a že polodetaily by mali byť v rámci možností širšie, keďže som sa obával, že v kine budú zábery príliš úzke. Detaily sme chceli používať iba občas pri dôležitejších momentoch. Keďže sa vo filme vraciame v čase, tak sme si uvedomili, že musíme veľmi presne vedieť, čo sa v scénach deje naraz, aby sme vedeli kde a v akom čase sa postavy pohybujú, aby sa nám nestalo, že niečo popletieme a budeme to musieť pretáčať.
Náš techničák mal nakoniec 500 riadkov v google sheets a bol super podrobný. Nakoniec sme síce všetko nenatočili presne tak ako sme chceli, ale mali sme aspoň presnú predstavu, čo všetko určite potrebujeme, čo môžeme zjednodušiť počas natáčania a čo prípadne oželieme. Niektorí členovia štábu nám síce tvrdili, že je to “fyzicky nemožné” všetko to natočiť, ale nakoniec sa nám to nejako podarilo :).
Inšpirácie
Od začiatku ako sme sa o filme rozprávali s režisérom sme spomínali film 4 izby (r. Quentin Tarantino, Robert Rodriguez, Allison Anders, Alexandre Rockwell) kvôli príbehu, ktorý je sústredený v obemedzenom priestore a rozprávaný formou filmových poviedok. Vplyv na set design a kompozície mal určite aj Grand Budapest Hotel (r. Wes Anderson), inšpiráciu pri výzdobe nám dal aj napr. Bad Times at the El Royal (r. Drew Goddard) a pri rozmýšľaní nad farbami a svietením mi pomáhal krásne farebný La La Land (r. Damien Chazelle) alebo aj šialený Relatos Salvajes (r. Damián Szifron).
Set design a farebná koncepcia
Po premýšľaní nad celkovým vizuálom a vymieňaní si obrazových referencií sme sa rozhodli, že by sme chceli vytvoriť z hotelu miesto so zvláštne ospalou, ale zároveň magickou atmosférou. Vedeli sme, že nebude jednoduché odohrať celý film na jednej lokácii, tak sme rozmýšľali akým spôsobom rozvrhnúť priestory tak, aby boli dostatočne rozdielne a divák sa nenudil.
Nechceli sme, aby všetky izby vyzerali tak isto, tak sme sa rozhodli spolu s architektom Braňom Mihálikom, že izby jednotlivých hlavných postáv, cez ktoré sa rozprávajú 3 poviedky, budú výraznejšie odlíšené farbou a budú ich určitým spôsobom charakterizovať. Na základe toho sme potom koordinovali farebnosti kostýmov s našou výbornou kostýmovou výtvarníčkou Veronikou Vartíkovou.
Ako spojovací prvok sme použili zlaté ozdoby, lampy, rámy obrazov. Zistili sme totiž, že v hoteli boli pripravené na vyhodenie rôzne relikty z 90tych rokov, ktoré boli na bežné použitie trošku prehnané až gýčové, čo však pre nás znamenalo, že sa nám super hodili a vrátili sme ich naspäť do priestorov. Zlaté elementy teda poslúžili ako pojítko aj pri lokáciach, ktoré sme natočili priamo na hoteli. Ako napr. loď uprostred Tatier :).
Braňo vymyslel aj super prvok opakujúcich sa obrazov s motívom hotela a hôr.
Zvláštnu atmosféru sme sa snažili vytvoriť aj pomocou výzdoby vo forme rôznych vypchatých zvierat a iných poľovníckych elementov. A na jednej veľmi obyčajnej chodbe, kde sme museli odohrať scénu so záchodmi, nám Braňo navrhol “lesnú” stenu s tajnými dverami :).
Svietenie
Obával som sa, že ma dobehne konvencia presvetlených romantických komédií, tak som sa snažil svietiť jednotlivé priestory rôznym spôsobom. Spolu s mojim výborným hlavným osvetľovačom Jirkom Navrátilom sme spoločné priestory svietili denným svetlom 5600K s doplnkami 3200K, lebo som chcel, aby mal film taký prirodzený look, kde sa rôzne miešajú farebné teploty. Keď sme sa v príbehu ocitli niekde v podzemí, tak som sa rozhodol použiť existujúce trubice so špinavým zelenkavým svetlom, prípadne doplniť astery (resp. "generační lampy" :D). Keďže sa priestory opakujú a dlhšia nočná scéna je až na konci filmu, tak som mal pocit, že niektoré časti by mali byť tmavšie už skôr počas príbehu, aby bola vo filme dostatočná svetelná a s tým súvisicaca aj farebná variabilita. V ďalšom "vydaní" denníka sa pokúsim popísať svietenie konkrétnych scén z filmu :).
Najťažšia scéna na svietenie aj celkovú prípravu bola určite scéna svadby, ktorú sme museli natočiť za jednu noc s tým, že bola naozaj veľká zima. Chalani na B kamere (Oliver Záhlava, Jarko Kuchárik) museli prežiť niekoľko hodín na plošine, kým sa nám podarilo konečne natočiť master shot.
Kamerový set up
Aby sme pomohli priestoru ožiť, sme sa rozhodli, že použijeme kameru Arri Alexa Mini a anamorfické objektívy Panavision Primo Anamorphic, ktoré sme mali k dispozícii z Prahy. Sú to staršie, extrémne ťažké objektívy. To nám však nevadilo, lebo sme vedeli, že 90% času budeme v interiéri a kamera bude buť statická alebo jazdiť na dolly. Nechceli sme použiť ani steadicam, keďže aj ten trochu "pláva". Skúšali sme aj iné objektívy (napr. Kowa Anamorphic), ale tie boli už príliš výrazné a nechceli sme, aby na seba pútali pozornosť v švenkoch a jazdách.
Veľmi sa mi páčilo ako objektívy kreslili. Tieto sklá sa použili pri natáčaní rôznych filmov - napr. aj Volver (r. Almodóvar), ktorý mám veľmi rád, takže som sa potom tešil, že máme tie isté :).
Toľko zatiaľ k obrazovej koncepcii točenia nášho filmu Láska hory prenáša. Ak vás to zaujalo (ale aj keď nie :D), tak vás pozývam sa zabaviť do kina od 05.05.2022! ❤️🏔↗️
